Po úspechu zahraničných exkurzií do Budapešti a Viedne, sme tento rok dali možnosť našim druhostupniarom zažiť na vlastnej koži ďalšie krásne mesto strednej Európy – kráľovské mesto Krakov. Druhé najväčšie mesto Poľska ponúka svojim návštevníkom viac ako 6 tisíc historických objektov a desiatky múzeí od výmyslu sveta. Bolo preto náročné nielen vybrať, kam sa počas dvoch dní vyberieme pozrieť, ale i zvoliť si tie miesta, ktoré by boli lákavé pre náročnú dušu tínedžera.
Naše dobrodružstvo začalo v stredu 11.9.2024 v skorých ranných hodinách, nakoľko nás čakala päťhodinová cesta autobusom. Tá však za podpory z domu prineseného občerstvenia ubehla rýchlo a v čase obeda sme už dychtivo vyrazili ku prvej zastávke – hradu Wawel. Toto ikonické miesto nesmie obísť žiadny správny cestovateľ, a tak sme ho preskúmali krátkou prechádzkou po nádvorí, ako i prehliadkou interiérov. Dozvedeli sme sa, že toto krásne mesto na rieke Visle získalo svoje meno podľa udatného princa Kraka, ktorý obyvateľov oslobodil od výčinov nenásytného draka. Na základe tejto informácie sme pochopili, prečo všade vôkol nájdete produkty nesúce symbol tejto mýtickej bytosti. I naše deti podľahli tomuto trendu a z výletu si väčšina priniesla plyšových drakov v rôznych veľkostiach.
Z wawelského hradu sme sa presunuli do Múzea ilúzií, kde si mohli prísť na svoje všetci nadšenci instagramových fotiek. Tu si totiž viete urobiť bizarný obrázok popierajúci fyzikálne javy, a tak na fotke napríklad lietate vo vzduchu, máte tri hlavy alebo sa zmenšíte či zväčšíte, každý ako mu vyhovuje. Nejde o žiadne čary, jednotlivé miestnosti sú nainštalované tak, aby vo vás vyvolávali očný klam, a pritom ide len o bežné zákony fyziky.
Cestou z múzea sme sa zastavili ubytovať sa v hosteli, krátka prestávka a už sme kráčali smerom ku Fabrike Oscara Schindlera. Ten, kto videl film Schindlerov zoznam už tuší, že návšteva tohto miesta nebola žiadnym zábavným podujatím. Vybrali sme ho preto, aby naši žiaci spoznali a pochopili neľahké obdobie nacistickej okupácie Poľska počas druhej svetovej vojny, kedy len v tejto oblasti Nemci vyvraždili krutým spôsobom väčšinu židovského obyvateľstva. Nešlo o to, aby sme deti strašili alebo terorizovali smutnými fotkami a predmetmi, ale skôr vytvorili v nich povedomie, že len pár desiatok rokov dozadu boli naši predkovia svedkami zverstiev nevídaného druhu a bohužiaľ nepoučiteľné ľudstvo i v dnešnej navonok modernej dobe občas inklinuje ku podobným praktikám. Deti by mali prijať za svoje, že fotenie sa pre „srandu“ s hákovými krížmi nie je tá správna cesta a byť ľudským nie je slabosť, ale cnosť.
Prvý deň sme zakončili riadne unavení teplou večerou v reštaurácii, nasledoval rýchly presun na ubytovanie a zaslúžený odpočinok. Deti boli také plné emócií, že viacerí nedokázali prestať rozprávať ani po večierke, každopádne deň stál za to.
Nasledujúce ráno na nás čakali raňajky vo forme švédskych stolov. Najväčší úspech mali samozrejme palacinky a párky. Posilnení sme sa pobalili, nastúpili do autobusu, ktorý nás odviezol do Múzea poľského letectva. Rozdelení na dve skupiny sme sa od zanietených sprievodcov dozvedeli množstvo informácií a pikošiek zo sveta nielen poľského letectva. Skvelé bolo, že do viacerých exponátov sa dalo vstúpiť na palubu. A tak sme sa napríklad ocitli v helikoptére, ktorá svojho času lietala s pápežom Jánom Pavlom II. alebo na palube nemeckého lietadla v minulosti prevážajúceho nacistických pohlavárov. Zaujali nás i stroje z obdobia prvej svetovej vojny či sofistikované stíhačky na nádvorí. Za každým týmto leteckým zázrakom bol nevšedný príbeh a viacerí sme si povedali, že sa sem určite chceme v budúcnosti vrátiť. Veď budúci rok majú dobudovať ďalší hangár!
Keď sme vyšli z múzea bol už skoro obed, čo znamenalo, že nám zostáva posledných pár hodín na prehliadku mesta. Prešli sme sa okolo významných historických pamiatok, navštívili dychberúci Kostol Nanebovzatia Panny Márie či mestskú tržnicu. Žiaci mali možnosť nakúpiť si počas krátkeho rozchodu suveníry a darčeky.
Posledným bodom programu bol neskorý obed v známom zariadení rýchleho občerstvenia. Najedení a opäť „zničení“ chodením a chodením sme nastúpili do autobusu, ktorý nás šťastne doviezol vo večerných hodinách späť domov.
A ako vnímali exkurziu hlavní účastníci zájazdu?
Mne sa to celé veľmi ľúbilo. Krakov je krásne mesto, chcela by som tam bývať. Strašne rýchlo to však ubehlo, veľmi som sa zabavila. Nepáčili sa mi všade dlhé rady vo WC.
Páčilo sa mi, že sme boli štyrikrát na pumpe, hotel bol pekný. Super som sa bavil.
Naj bolo Múzeum Oscara Schindlera, veľa som si zapamätal, pekné pripomenutie histórie.
Polievka bola dobrá, raňajky veľmi chutné, postele veľmi pohodlné.
Páčilo sa mi múzeum s lietadlami. A v autobuse bolo veselo. Išiel by som zasa.
Boli tam pekní chlapci...niektorí. Múzeum ilúzií ma bavilo najviac.
Pekné bolo, keď sme išli dovnútra tej helikoptéry. Išla by som zasa.
Krásne mesto, letecké múzeum, historické pamiatky. Ale to kráčanie! Večer ma extrémne boleli nohy.
Nepáčilo sa mi veľa chodenia, ale jedlo a hotel boli dobré.
Najviac sa mi páčilo na izbe, bol to dobrý výlet.
Všetko sa mi páčilo. Na izbe bola sranda, mám veľa pekných zážitkov. Určite chcem ísť aj na ďalšiu exkurziu.
Páčilo sa mi na izbe. Išla by som ešte raz, lebo sa mi tento výlet veľmi páčil. Nepáčilo sa mi, že v Múzeu letectva sprievodca dlho rozprával o jednej veci.
Najviac sa mi páčilo Múzeum ilúzií a Oscara Schindlera.
Nie je fér, že sme nemohli behať po izbách aj po 22.00.
Páčil sa mi ten kostol, lebo to tam bolo prekrásne. Raňajky boli úplne skvelé, lebo sme si mohli vyberať, čo sme chceli.
Čo dodať na záver? Dvojdenná exkurzia nám dala veľa: spoznali sme nové, veľa sa dozvedeli a zažili. Pochopili sme hlavne, že bez cudzieho jazyka to jednoducho vo svete nejde. Pevne veríme, že i budúci rok si rozšírime obzory v nejakom peknom meste v susednom štáte. A mohla by to byť napríklad Praha.
Fotografie si pozrite vo fotoalbume.